Problematikou literárnych druhov a žánrov sa zaoberá vedná disciplína s názvom genológia.
Literárny druh je genologický termín, ktorý označuje nejvyššiu genologickú (žánroslovnú) rovinu a rozdeľuje literatúru na:
- Epiku – je založená na rozprávaní príbehu, ktorý je chápaný ako záznam udalostí v čase alebo ako postupnosť kauzálne spojených prvkov. Od lyriky se odlišuje tým, že obsahuje dejovú schému. Od drámy se odlišuje tým, že je rozprávaná, nie inscenovaná. Epické žánre bývajú rozdeľované na takzvanú „veľkú epiku“ (epos, román), „strednú epiku“ (poviedka, novela) a „malú či drobnú epiku“ (bájka, rozprávka, anekdota). V niektorých prípadoch býva rozlišovaná ešte „vecná epika“ na pomedzí beletrie a publicistiky či odbornej literatúry (cestopis, reportáž, správa).
- Lyriku – ide o druh poézie vyslovujúci básnikove pocity, jeho úvahy, myšlienky a nálady, uprednostňujúce monologické vyjadrenie v prvej osobe. Lyrika nezachytáva časovú následnosť udalostí, svoje témy rozvíja v časovo súbežných obrazoch. Lyrika väčšinou neobsahuje dej, hoci môže obsahovať niektoré epické prvky ako napríklad náznak deja, postava a prostredie. Rozlišujeme lyrické typy, napríklad lyriku intímnu, kolektívnu, prírodnú, milostnú, vlasteneckú, náboženskú, reflexívnu a podobne. Lyrické žánre sú charakteristické útlmom deja a sú orientované na pocity, názory, dojmy, prežitky v oblasti citových vzťahov a podobne. Medzi základné lyrické žánre patrí napríklad pieseň, óda, hymnus, elégia, epigram, epitaf, pásmo a kaligram. Medzi lyricko-epické žánre patrí napríklad balada, romanca a poéma.
- Drámu – je tvorená rozprávaním príbehu na základe dialógov a monológov. Rozoznávame dve základné dramatické formy – tragédiu a komédiu a viacero hudobných foriem (melodráma, muzikál, opereta, kabaret, opera, …) Klasická divadelná dráma zachováva jednotu miesta, času a deja. Obvykle sa člení do dejových ucelených úsekov – aktov, ktorých väčšinou nebýva viac než päť.
V závislosti od textovej organizácie sa literárne druhy rozdeľujú na:
- Poéziu – ide o jazykové dielo, ktoré sa od bežnej reči odlišuje používaním umeleckých prostriedkov (rým, rytmus, metrum, obraznosť alebo symbolika). Poéziu je možné rozdeliť podľa prítomnosti alebo neprítomnosti deja na poéziu epickú, lyrickú, lyricko-epickú a poéziu voľného verša.
- Prózu – ide o bežnú, prirodzenú formu písaného textu, na rozdiel od vo veršoch písanej poézie. Pri zostavovaní viet sa riadi logikou a gramatickými pravidlami, text je členený na odstavce. Po zvukovej stránke disponujú vety prirodzenou intonáciou a prízvukom netvoriacim pravidelné rytmy. Próza sa z pohľadu rozsahu rozdeľuje na umeleckú a vedeckú. Z pohľadu žánrovej príslušnosti je možné v rámci prózy definovať žánre ako napríklad román, novela, poviedka, fejtón, romaneto, rozprávka, báj, mýtus, esej a podobne. Z pohľadu literárnych štýlov je u prózy možné rozoznávať napríklad romantizmus, realizmus, preromantizmus, postmodernu a podobne. Podľa literárnych oblastí a variantov jednotlivých štýlov je možné prózu rozdeľovať na prózu science-fiction, fantasy, krimi a podobne.
Literárny žáner je označenie pre špecifickými kritériami definované typy literárnych textov. Každý literárny žáner má vlastné pravidlá a konvencie, ktoré musí čitateľ poznať, aby daný text dokázal vnímať správnym spôsobom. U epických žánrov (román, novela, poviedka) je možné ďalej rozoznávať:
- Žánrové varianty – v prípade románu ide napríklad o román psychologický, historický, milostný, …
- Žánrové formy – román môže mať formu denníka, korešpodencie, kroniky, …